18.03.2020
Otče náš milý nebeský,
hneď zrána vidiac slnka lúče odblesky –
dnes viac ako inokedy pred Tebou v modlitbe kľačíme:
„Buď vôľa Tvoja!“ – ticho, pokorne a oddane voláme.
Krehkí sme. Možno viac, než by sme chceli.
Si veľký a mocný náš Boh, my ľudia malej viery.
Sme tráva. Sme kvety, čo si vysadil na lúke tohto sveta,
čo na jar vyrastú, rozkvitnú – nevediac, či dožijú leta.
Vďaka Ti, Bože za život, čo dal si a zdravie, čo dávaš nám,
hoc žijeme dni, keď temnota dolieha na nás zo všetkých strán.
„Zbav nás zlého!“ – tak za seba, rodiny, cirkev i svet sa modlíme
a že nás počuješ – o tom už predsa svoje vieme.
Nuž preto znovu k Tebe do nebies výšin vzhliadame,
o silu niesť kríž, čo dáš i verným niesť, pokorne žiadame.
Pre Syna svojho, pre Krista Ježiša: „Zmiluj sa nad nami!“
a čo by aj posledné prísť malo, daj nám vojsť ku Tebe svätými bránami.
AMEN.
(Mgr. Jozef Pacek)